Jeden deň vo Francúzsku, alebo prečo sa oplatí vstávať skoro

Síce nie som žiadne ranné vtáča, ale keď sa mi už
 podarí vstať skoro - dobrovoľne - stojí to za to. 
Deň sa zdá zrazu oveľa dlhší. Vlastne nie len že sa zdá,
on dlhší je. Takže sa dajú stihnúť veci,
o ktorých bežne len do 11tej hodiny rannej snívam :D 

toto bolo fakt vysoko! asi to nevidno, ale vyliezli sme na úplný vrch, kde strašne fučalo. Z tej výšky sa mi točila hlava a bála som sa, že stratím rovnováhu, lebo podomnou okrem takmer tisícročného múru nebolo nič :D
stála som na vrchu múru, ktorý je úplne na konci :D a stálo to za to! 

Napríklad: 
- vidieť dokonalý východ slnka nad morom
- prekročiť španielsko-francúzske hranice 
- zamilovať sa, ideálne viac krát (prvý krát do krásneho vojaka na hranici (on bol fakt KRÁSNY)  ktorý nám zdvorilo kývol (ach aach ahhh), druhý krát do nádhernej krajiny, prírody a vína)
- skoro ráno vyliezť vysoko na hrad, ktorý je ešte oficiálne zatvorený. Užiť si svieži horský vzduch a neskutočný výhľad.
- prejsť niekoľko stoviek kilometrov
- vidieť mnoho miest, mnoho výhľadov, mnoho hradov, čarovných uličiek, malých obdodíkov 
- zapisahávať sa, že neskončíme v McDonalde, ale hlad je svniňa
- odbočiť z klasickej turistickej trasy a potulovať sa pomedzi tie najroztomilejšie dedinky, pomedzi vinice 
- k tomu všetkému sa stratiť
- zo zatajeným dychom sledovať priezračnú vody vy pyrenejských riekach 
- vidieť veci ako z rozprávky, alebo klasického romantického filmu - francúzsky vidiek, nikde nik, kabriolet, žena s veľkým klobúkom a bielou šatkou okolo krku. Áno, Francúzsko je až nechutne sladké. 
- okrem východu slnka si (skoro) pozrieť aj západ - s parkovacími kapacitami v pobrežných francúzskych mestečkách na tom nie sú práve najlepšie, a proste sme to nestihli
- s takmer prázdnou nádržou sa modliť, aby sa uprostred ničoho zrazu zjavila čerpacia stanica. A ona sa objaví. Akurát Vás oberie o 200 eur. 
- vrátiť sa domov neskoro v noci s pocitom naplno prežitého dňa, s odhodlaním vrátiť sa na tie miesta a už nikdy neodísť. 

Za jeden deň sme vo Francúzsku obehli: 

1. Château de Puilaurens - hrad, respektíve zrúcanina. Po ceste sme ich videli desiatky, a všetky sú postavené vysoko na skalách, človek sa nestačí diviť. 


2. Carcassonne - mesto kde je hrad. A v tom hrade ďalšie mesto. Prekvapivo. 












3. Lagrasse - rozprávka. Asi najdokonalejšie zo všetkého. Dokopy tri ulice. Z každej budovy sála umelecký duch. "Umenie je múza." 
Priezračná rieka, kde sa kúpu miestne deti, kým ich mama si na balkóne číta knihu a pije popoludňajšiu kávu. 


4. Perpignan - v sobotu večer všetko zatvorené. Môžette ale vidieť, že francúzi majú zmysel pre aramžovanie záhonov, takmer všade. A keby ste zrazu dostali chuť previesť sa v protismere v jednosmernej ulici, kľudne do toho, polícia sa na vás bude len pozerať a usmievať:D
5. Collioure - nestihnutý západ slnka
6. asi 150 mini dediniek, ktoré sú božské, domáci len čumeli, kde sa tam berieme. Ak sme sa náhodu stratili a pýtali sa na cestu, boli neskutočne ochotní, a vždy sa nám snažili lámavou anglicko-francúzšinou vysvetliť cestu. 

Ponaučenie: 
1. oplatí sa vstávať skoro
2. milujem Francúzsko :D a áno, som asi posledný človek na Zemi, ktorý ešte nebol v Paríži. (A nie, Francúzsko to nie je len Paríž!)
 Avšak nie nadlho, už medzi dvermi som kupovala letenky.
Až v septembri, ale tak sa teším, že asi nezaspím (do konca septembra :D) 














3 komentárov:

  1. Perpignan je naozaj krasne mesto! Ked sa nam maly narodi a bude trosku vacsi , chceli by sme prejst z monaka az do andorry cez juh francuzska. Tak snad sa podari .fotky si spravila uzasne :) super inspiracia
    Www.fashpirationsblog.wordpress.com

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nádherné fotky, musela si si to tam nesmierne užiť! :)

    Pozývam ťa na letnú Giveaway, ktorá práve prebieha na mojom blogu :)
    Hello, my name is Ev

    OdpovedaťOdstrániť

 

Popular Posts

Get In Touch

instagram

prečo začať s la petite planethe?

La Petite Planethe

La Petite Planethe

Helou

O knihách, ktoré som prečítala, o miestach, ktoré som videla, alebo aj o jednoduchých maličkostiach, vďaka ktorým je život veselší. kontakt: dana.koniarova@gmail.com