Thajsko, časť druhá

Aj keď od nášho thajského výletu už nejaký ten čas prešiel, niektoré veci stoja za zvečnenie.

Ako som písala naposledy, posledný deň v Bangkoku nepatril zrovna medzi najšťastnejšie v mojom živote, ale nejak sa nám podarilo prežiť transport na sever - do Chiang Mai. 

V skrate: 
Prišli sme večer a veľa toho sa už nedalo robiť. Ako nám vysvetlil vedúci v hostely, o 10 je v meste večierka a koniec zábavy. Veľmi na nás apeloval, aby sme sa išli najskôr najesť, ale my sme sa nedali len tak ľahko zlomiť a s úsmevom na tvári sme odmietli.

Pretože nám bolo málo a silou mocou sme chceli zažiť ďalší nezabudnuteľný gastronomický zážitok. Čo sa nám aj splnilo. 

Takže sme sa najskôr ubytovali. Aj keď to je možno silné slovo, lebo nás len uložil za záves, ktorý oddeľoval cestu od postele. Ale čo by sme chceli za 5 euro :D

A konečne nám nič nebránilo ísť objavovať chute thajskej kuchyne. Znova. Prekvapivo sa potvrdili slová toho člobeka z hostela a všetko bolo zatvorené. Celí hladní sme kráčali pustou cestou. Dopadlo to tak, že sme si pri tej ceste dali v hotpot, čo je vlastne vedierko s uhlím, na ktoré položíte plech a tam si varíte. Ak to viete. Ak nie, tak urobíte mix, ktorý sa zaleje nejakou žltou vodou a zjete ten. Na výber boli ryby, mäso a kadečo iné (nechcem vedieť čo), pekne vyhriate a vyúdené po celom dni (pretože to bolo len tak voľne položené na pulte, žiadne chladiace boxy). Že sme si pochutnali, o tom niet pochýb. 



Ďalší deň sme sa vybrali za vodopádmi, kde Alice v priebehu dvoch minút stratila mobil a okrem toho a chodenia hore dolu po vodopáde sa neudialo nič zaujímavé. Ale cesta bola samá sranda, tentokrát sme ako dopravný prostriedok zvolili lepší model tuktuku, kde sme mali párty.

A slivovicu. Lebo naša slivovica bola zjavne vo forme bezodného nápoja. Nie a nie ju dopiť. 

Lubo v cieli celý ohučaný vypadol z tuktuku aj s novonadobudnutou ujmou a zaprisahával sa,že ak Zuza neprestane spievať, už tam viac nevlezie.


párty tuk tuk (všimnite si tie šťastné tváre) a delegácia pri vodopáde




Posledný deň sme sa rozdelili, lebo Mirkina predstava o Thajsku sú slony a Lubova skútre.Tak ju naložil na skúter a išli spolu hľadať slony ♥


A my sme sa naložili do minibusu a išli za pamiatkami. A ďalšími vodopádmi. Ktoré Zuzica podcenila a na túru pralesom sa vybrala v žabkách. Ale ako skúsená horolezkyňa spod Tatier si povedala, že nejaký prales ju len tak nezlomí a dala to ako nič.
White Temple v Chiang Rai je fakt krása


všade prítomní turisti


Chiang Mai je isto super mesto. Populárne medzi obyčajnými cestovateľmi aj digitálnmi nomdármi, ktorí ho volia ako svoje dočastné bydlisko. Prečo, to sme zistili až posledný deň po návrate z výletu, keď nás šoférviezol skrz centrum, ktoré sme videli aspoň spoza okná nášho mikrobusu.Bolo krásne, farebné a žilo to tam. O dôvod viac sa tam zase raz vrátiť.   

A nás čaká už len váľanie sa na pláži s drinkom v ruke. 


2 komentárov:

 

Popular Posts

Get In Touch

instagram

prečo začať s la petite planethe?

La Petite Planethe

La Petite Planethe

Helou

O knihách, ktoré som prečítala, o miestach, ktoré som videla, alebo aj o jednoduchých maličkostiach, vďaka ktorým je život veselší. kontakt: dana.koniarova@gmail.com