Thajsko, časť prvá

Aj keď z Thajska sa pomaly ale iste stáva také novodobé Chorvátsko, chcela som si splniť dlhoročný sen a ísť sa tam pozrieť.

Letenky sme bookovali ako oslíkovia každý sám, takže nakoniec som letela z Budapešti sama, a naše hrdličky Mirka a Lubko v ten istý deň, tiež z Budapešti ale o 6 hodín neskôr (o ich menej úspešnom pokuse o odlet neskôr). Zvyšok sa mal pripojiť z čínskej strany sveta o niekoľko dní.

(teraz pár slov k odletovým skúsenostiam. Vďaka "skvelej" leteckej spoločnosti AirChina, s ktorou Mirka s Lubom išli, a skoro nešli, som si mohla Bangkok užívať sama dva dni. Takmer z Budapešti neodleteli kôli hmle, aj keď všetky ostatné lietadlá leteli. A kedže im nikto nič nepovedal, nevedeli ani, či sa do Thajska vôbec dostanú. Nakoniec to mali aj s výletom do Pekingu, takže šťastný koniec :D)

Môj let bol perfektný, išla som s Emirates, v Dubaji som mala čas pá hodín sa pomotať na letisku, ktoré je skvelé a nudiť sa tam rozhodne nebudete. Moje 4 hodiny som strávila hľadaním indickej reštaurácie, ktorá bola presne na opačnej strane od mojej odletovej gate, takže mi to vyšlo akurát :D

Do Bangkoku som priletela na obed, a aj keď som mala strašné stresy, ako sa vôbec dostanem do hotela, zvládla som to v pohode. A verte mi, zvládol by to každý.

Samozrejme, taxík som preplatila, ale do bezpečia nášho ubytovacieho zariadenia som sa chcela dostať aj za cenu niekoľkodenného pôstu

(lowcost cestovanie haha :D).

Ale na chybách sa človek učí, takže už viem, že  vždy pred štartom je treba taxikárom nakázať, aby zapli taxometer, lebo sami to neurobia. Vyhnete sa tak zbytočným hádkam pri platení ;)

Parky majú ale krásne

Do hostela som sa dostala, a prekvapenie, v akom gete to budem nasledujúcich pár dní žiť bolo ohromné. Ale ľudia boli veľmi milý, a hotel sme za tú cenu mali naozaj krásny, úplne nový novučičký.

Moje prvé dojmy z Bangkoku boli:

• -Všade sú tu mačky a psi, ležia takmer v strede cesty, ale vodiči sa naučili obchádzať ich bez problémov. Ležia tak, že vyzerajú ako mŕtve. Všetky ich chcete zachrániť, ale zároveň sa bojíte priblížiť.

• -Na každom kroku nájdete vyobrazenia ich kráľa Ramy IX. Naozaj všade. Na obrovských monumentoch uprostred križovatiek, ale aj na vyblednutých plagátoch v každom pochybnom stravovacom zariadení. (tak som si predstavila, že by sme mali my pozerať na našich "vodcov" pri obede :D achjo)

•  Nečakajte, že tu MHD funguje ako u nás. Je viacero možností. Tuk tuk alebo taxík. Skytrian (ten ale nejde všade). Loď. Ešteže som mala dosť času otestovať všetko. Moje jednodňové úsilie bolo venované na nájdenie správnych turistických atrakcií. S úspechom sa nestretlo. Na druhý deň som to vzdala, a bezpečnou cestou som sa vydala na trh vedľa ktorého je nádherný park Chatuchak. 

A na ich trhoch sa dá najisť fakt všetko. A lacno!

 Asi tu budem o hlade, pretože kombinácia NECHUTNÝ SMRAD + NECHUTNÉ JEDNO + NECHUTNÉ TEPLO je na nezaplatenie. (čo zas nebola až taká pravda:)

Bangkok nie je mesto, ktoré prejdete na peši. Môžte to skúsiť (ako ja), ale pravdepodobne zavítate aj do obydlí miestnych obyvateľov, aj keď nepozvane (ako ja). 

Je to naozaj jednoduché, nakoľko ich domy nemajú hranice, z polovice žijú na ulici, ktorá je široká akurát tak pre jedného človeka, takže niekedy sa nevyhnete tomu, aby ste potupovali ďalej cez ich kuchyne, obývačky a spálne.

Našťastie, tí Thajci sú tak v pohode, že im to v podstate nevadí. Alebo možno vadí, ale námietkam rozumieť nebudete. Oni aj keď sa snažia rozprávať po anglicky, vyrozumieť z toho niečo je fakt umenie (skúste sa spýtať na cestu, zaručene objavíte niečo nové, len nie to, kde ste sa chceli dostať :D).

Doprava je hodná obdivu. Nedokážem pochopiť, 

ako ten mix áut, nákladiakov, tuk-tukov, skútrov,

 chodcov a zvierat dokáže fungovať. 

V zásade platí, že keď má cesta 5 pruhov,

 jazdí sa v siedmich a sem tam sa vyskytne niekto v protismere.

jedna z tých civilizovanejších križovatiek :)

Po dvoch dňoch našťastie dorazila prvá várka mojich kamarátov. Cestu do chrámu som už vedela z predchádzajúceho dňa, tak sme išli obzrieť tú nádheru. Potom na asi najznámejšiu turistickú ulicu v Bangkoku, Khao San Road.

Je to raj pre zábavychtivých turistov.
Bary, diskotéky, pouličný predajcovia všetkého
od handier po škorpiónov na paličke
(keď sa ho chystáte zjesť, povzbudzuje vás celá ulica:D).

 Lubo bol taký nadšený! Zo strachu že v radostnom opojení vykúpi všetky suveníry, a ostatným nezostane, sme ho radšej naložili do tuktuku a so smrťou v očiach sme 100 kilometrovou rýchlosťou pomedzi tú premávku valili domov. 

Bangkok je plný kontrastov, na jednej strane šialenstvo a chaos, a na druhej božský kľud 

Na druhý deň dorazila delegácia z Číny (kamošky ktoré tam študujú:D), a konečne sme boli v plnom počte. Ich príchod sme zahájili po slovensky - slivovicou. A ochutnávkou asi ďalších 10 fliaš (nemajte nám to za zlé, nevideli sme sa niekoľko mesiacov!) Obehli sme mesto, večer zbehli do baru, ale polovica posádky bola KO tak sme sa vrátili na ubytko. Cestou tam sme však zakotvili pri rieke a s pomocou "našich susedov" thajcov dokončili slivovicu.

Lubo takmer konvertoval na islam, pocestnému pútnikovi dal peniaze, aby mu doniesol zboží (samozrejme nikdy už nevidel peniaze, zboží -  a prekvapivo ani milého pocestného :D). 

Na druhý deň sme sa z ťažkosťami zbalili a vyrazili smer letisko. Chiang Mai! 

Kiežby to bolo také jednoduché.

 Mali sme ešte strašne veľa času, tak sme išli ochutnať
perly miestnej kuchyne, po ktorej mi prišlo tak zle,
že som myslela,
že moje dni sú už nadobro spočítané.

  Nič viac som si nepriala ako sadnúť do taxíka, ktorý ma z toho nechutného mixu hicu a smradu odvezie do klimatizovanej haly letiska. Ale nie. Namiesto toho sme si dali romantickú prechádzku s batohmi bangkogským getom. Prieskum geta bol naša priorita číslo 1 v Bangkoku. 

Oni chceli pivo. Ja zomrieť.

často spomínané geto :D

Usadili sa v "kaviarni" kde som zo slzami v očiach odratúvala posledné minúty. Povedala som si, že najskôr chcem vidieť miestne WC. Tak to bol zážitok sám o sebe. Ani na druhý krát som sa neodvážila. Takto to nešlo. Našťastie niekto dostal rozum a mohli sme ísť hľadať taxík. HURÁ!


v ďalšej časti Chiang Mai a potom konečné moreee!