Práve som dočítala.
A musím s niekým zdieľať dojmy, ktoré vo mne táto jedinečná knižka zanechala.
Vždy ma zaujímala literatúra z obdobia druhej svetovej vojny. Vlastne to obdobie ako také ma úplne fascinuje.
Možno práve preto sa ma tento príbeh tak dotkol. O to viac, že to nie je fikcia, ale skutočné udalosti ktoré prežívala naozajstná Anna.
Možno práve preto sa ma tento príbeh tak dotkol. O to viac, že to nie je fikcia, ale skutočné udalosti ktoré prežívala naozajstná Anna.
Anna bolo židovské dievča, a taktiež jej hrozil strašný osud, podobne ako ostatným židom v tých časoch.
Preto sa aj so svojou rodinou, mamou, otcom a staršou sestrou rozhodli ukryť v zadnom dome firmy Opekta, ktorú vlastnil jej otec, Otto Frank. To bolo v roku 1942.
Anna ešte predtým dostala na narodeniny zošit, z ktorého sa rozhodla urobiť svoj denník. Zapisovala si každodenné udalosti, ktoré v zadnom dome prežívali.
Bolo veľmi zaujímave sledovať život mladého dievčaťa, ktoré je uväznené spolu s ďalšími siedmimi ľuďmi a nesmie ani len nos z domu vystrčiť.
Napriek tomu, že si Anna uvedomovala, že má oproti ostatným židovským deťom obrovské šťastie, predsa len vo svojom denníku snívala o živote bez vojny, o prírode a o budúcnosti. A samozrejme aj o láske. V dome sa s ňou ukrýval Peter, do ktorého sa potupne zamilovala. V dnešnej dobe je úplne úžasné sledovať, akí boli hanbliví a zdržanliví.
Knižka vás bezpochyby chytí za srdce. O vojne a o holokauste sme počuli už veľa, ale prežívať každý deň s človekom, ktorý sa bojí toho najhoršieho, no napriek tomu si dovolí snívať, robiť plány do budúcna…
Navyše, Anna bola veľmi múdra a na svoj vek vyspelá. Hovorila niekoľkými jazykmi, učila sa dejepis, ktorý patril medzi jej najväčšie koníčky spolu s dejinami umenia a mytológiou.
Obdivuhodné na 14 ročnom dievčati bolo, že si dokázala priznať vlastné chyby a chcela sa polepšiť. Naozaj, Anna by mohla byť príkladom pre veľa dnešných dievčat, nielen v jej veku, ale aj pre starších, dospelých ľudí.
Preto sa aj so svojou rodinou, mamou, otcom a staršou sestrou rozhodli ukryť v zadnom dome firmy Opekta, ktorú vlastnil jej otec, Otto Frank. To bolo v roku 1942.
Anna ešte predtým dostala na narodeniny zošit, z ktorého sa rozhodla urobiť svoj denník. Zapisovala si každodenné udalosti, ktoré v zadnom dome prežívali.
Bolo veľmi zaujímave sledovať život mladého dievčaťa, ktoré je uväznené spolu s ďalšími siedmimi ľuďmi a nesmie ani len nos z domu vystrčiť.
Napriek tomu, že si Anna uvedomovala, že má oproti ostatným židovským deťom obrovské šťastie, predsa len vo svojom denníku snívala o živote bez vojny, o prírode a o budúcnosti. A samozrejme aj o láske. V dome sa s ňou ukrýval Peter, do ktorého sa potupne zamilovala. V dnešnej dobe je úplne úžasné sledovať, akí boli hanbliví a zdržanliví.
Knižka vás bezpochyby chytí za srdce. O vojne a o holokauste sme počuli už veľa, ale prežívať každý deň s človekom, ktorý sa bojí toho najhoršieho, no napriek tomu si dovolí snívať, robiť plány do budúcna…
Navyše, Anna bola veľmi múdra a na svoj vek vyspelá. Hovorila niekoľkými jazykmi, učila sa dejepis, ktorý patril medzi jej najväčšie koníčky spolu s dejinami umenia a mytológiou.
Obdivuhodné na 14 ročnom dievčati bolo, že si dokázala priznať vlastné chyby a chcela sa polepšiť. Naozaj, Anna by mohla byť príkladom pre veľa dnešných dievčat, nielen v jej veku, ale aj pre starších, dospelých ľudí.
Myslím, že v tomto prípade nie je potrebné robiť tajnosti, každý vie, ako príbeh dopadne. Ak nie, a nie ste ani zvedaví, nečítajte ďalej
O tom, že v zadnom dome Opekty sa ukrýva skupina židov sa samozrejme dozvie gestapo, a všetkých odvedie do koncentračných táborov.A to len niekoľko mesiacov pred koncom vojny!
Bohužiaľ, všetci postupne umierajú. Áno, aj Anna. Veľmi by som si priala, aby všetku tú hrôzu prežila. Myslím, že by dokázala v živote ešte veľké veci.
Jediný kto prežil, bol jej oco Otto Frank, ktorý sa zaslúžil o publikovanie Anninho denníka. Ona sama po vojne chcela napísať knihu s názvom Zadný dom. Možno aspoň takto sa z časti splnili jej sny.
Bohužiaľ, všetci postupne umierajú. Áno, aj Anna. Veľmi by som si priala, aby všetku tú hrôzu prežila. Myslím, že by dokázala v živote ešte veľké veci.
Jediný kto prežil, bol jej oco Otto Frank, ktorý sa zaslúžil o publikovanie Anninho denníka. Ona sama po vojne chcela napísať knihu s názvom Zadný dom. Možno aspoň takto sa z časti splnili jej sny.
Knižku vrelo každému odporúčam. Od prvej stránky až po tú poslednú.
A ak by ste mali cestu do Amstrerdamu, nezabudnite navštíviť dom, kde sa Anna ukrývala. Urobili z neho totižto múzeum:
Annu jsem ještě nečetla, ale už strašně dlouho se na ní chystám. Jinak máš opravdu moc nádherný blog :) Líbí se mi ten design, články,.. :)
OdpovedaťOdstrániťhttp://dark-ginger-lady.blogspot.cz/
Ďakujem za krásnu pochvalu, určite je ešte na čom pracovať ale budem sa snažiť :)
OdpovedaťOdstrániťa knižku si určite prečítaj, je krásna ♥