Je naozaj Paríž taká pecka? -updated-

Vraj - "Paris is always a good idea." Ale je to tak naozaj?


Paríž. Mesto snov. Atmosféra, architektúra, kultúra, dobré jedlo a víno, Mona Lisa, Eifellovka. Sen každej nákupnej maniačky aj zamilovaných.
Ja, snáť posledný človek na svete, čo tam ešte nebol. Vždy to nejak nedopadlo. A po mojej prvej návšteve Francúzska (o ktorej som písala tu), som do tohto do neba vychváleného miesta musela!

A patrične som sa na môj výlet tešila.

Ale nie je všetko zlato, čo sa blyští! V tejto slohovke teda nájdete, čo podľa mňa stojí za to, a čo naopak, úplne o ničom.
Tak som sa tam konečne vybrala. Nabalená len naľahko, len na 4 dni!!! Veď za 4 dni tam nič nestihnem, nič si poriadne nevychutnám. To boli moje obavy pred cestou.
Letela som z Girony, do maličkého letiska Beauvais a odtiaľ ešte nekonečná cesta do mesta.


Všetci len zdržovali. Nekonečné kontroly na letisku, rady na autobus, pomalý šofér. Ja už predsa chcem byť tam. Ideálne pri Eifellovke. A keď som ju po zdanlivo nekonečných kilometroch uvidela prvý krát, srdce mi podskočilo od nadšenia. Ale len zdiaľky. Čakala ma teda ešte cesta na hotel. Opäť raz nekonečná. V preplnenom metre.
Hotel (respektíve hostel) som mala nádherný (za tú cenu!). Z izby na 8 poschodí som videla (skoro) celé mesto (Generator Paris - vrelo odporúčam).
Nad nami bola už len terasa, kde bol bar a každý večer párty, takže sa spalo/nespalo.

No ale teraz už k veci.
Čo na tom Paríži všetci vidia? Zhrnutie mojich pocitov a dojmov.


Paríž je drahý. Káva, pivo, jedlo. Alebo možno som len po Taliansku bola prekvapená, keď som mala za cappuccino zaplatiť 8 eur.



Paríž je špinavý. Ak sa náhodou ocitnete mimo hlavných turistických trás, narazíte na špinu, odpadky.

A na bezdomovcov. Feťákov. Všeliaké divné indivíduá, z ktorých ide strach.
Bezdomovci tu, to je kapitola sama o sebe. Áno, aj Praha je plná všelijakých ľudí, hlavne v noci na Václaváku, to je adrenalínový zážitok sám o sebe. Ale tu. To bolo iné kafé. Bolo mi ľúto všetkých tých detičiek, ktoré celé dni sedia s kelínkom v ruke a čakajú na pár drobných. Celé rodiny na deke s tabuľkou: "Family from Syria needs help" a podobne. Nič príjemné.

Tourist trap. Pasca na turistov. Tí, kto ste tam boli, ste sa s nimi možno stretli. Gang ľudí s podpisovým hárkom, ktorí na vás číhajú pri každej atrakcii. Keď som dorazila k Eiffelovke, na chvíľu som si sadla do parku, lebo po nabehaných 25 kilometroch som sa už nevládala ani pohnúť. A prišli tam za mnou snáť desiati. V priebehu 5 minút. Bonžur, do ju spík ingliš? Toto je organizácia na podporu bla bla. Neverte im! Budú od vás chcieť podpis. A potom samozrejme peniaze. Nič na tom nie je pravda, žiadna taká organizácia neexistuje. Títo ľudia sa zameriavajú na turistov, čo je samo o sebe podozrivé, prečo nepýtajú domácich? Najlepšie ako sa im vyhnete, je že ich úplne odignorujete.
Ak sa okolo vás zbehnú viacerí, môže sa veľmi ľahko stať, že vás dokonca aj okradnú.


Žiadny WOW efekt. Neviem čo som čakala. Asi veľkoleposť. ducha mesta. Ale proste, Eifelovka je len veža, ani nie extra pekná, Champs-Elysee je veľká ulica plná obchodov, ako v každom väčšom meste. Ale nič extra.

Tešila som sa na atmosféru. Veď Paríž bol a stále je domovom toľkých slávnych osobností. Či už umelcov, spisovateľov, hercov, spevákov, módnych návrhárov. Ale nič z toho sa ku mne nedostalo.

Ale nebudem len kritizovať. 


Montmartre a bazilika Sacré-Cœurktorú som videla rovno z okna mojej izby.  Po ceste som samozrejme (nie úplne cielene) absolvovala prehliadku rôznych parížskych štvrtí. Indickej, čínskej a tak. To je moja záľuba (nie naozaj, ale vždy sa v takýchto "neturistických" častiach ocitnem. A ako jediná biela, blond a žena som tam naozaj vynikla).

Montmartre je ale nádherná štvrť, plná pouličných umelcov, malých čarovných kaviarničiek. 
Bazilika, to bol zážitok sám o sebe. Úplnou náhodou som sa tam ocitla  práve v čase, kedy tam spievali mníšky. A naozaj, naozaj som mala zimomriavky. Nádhera, ich hlasy dokopy zneli ako anjelsky zbor. Až potom som sa dozvedela, že sú tam pravidelne, tak si určite si naplánujte návštevu vtedy, keď tam budú!
Ani neviem ako, zrazu som sa ocitla pred Moulin Rouge. A odtiaľ po 
Boulevard de Clichy, kde je toľko sexshopov, že sa nedá ani predstierať, že sa nepozeráte. 






 

Latinská štvrť a Hemingwayov Paríž. V Paríži niekoľko rokov žil a tak sa na Paríž viaže značná časť jeho tvorby. Bol to taký kaviarenský povaľač, a niekedy si namiesto poriadneho obeda dal radšej pohár vína. V jednom z jeho najobľúbenejších Cafe de Flore, môžete prí kúsku šťastia popíjať dokonalé cappuccino aj vedľa takého Karla Lagerfelda! 

takisto jedna z Hemingwayových obľúbených


Umelci, umelci všade. Pouliční umelci tu majú oveľa väčší potenciál a talent, ako polovica tých, čo sa chodí predvádzať do telky v istej TV šou, ktorá je každý rok (alebo viac krát za rok?) na jedno kopyto. Luxemburské záhrady. Všetci maľujú, čítajú, pijú víno. Taká parížska sobota.
Metro. Mix kultúr. Zbožňujem parížske metro, lebo vždy tam bolo na čo pozerať. Skupina mladých ľudí čo v preplnenom vozni hrala lepšie, ako niekde na oficiálnom koncerte. Starší černoch, ktorý keď začal spievať, polka vlaku zostala len z otvorenými ústami. Starší pán, ktorý len tak vybral knihu a začal recitovať básne na celý vozeň. Uvoľnenosť, spontánnosť, otvorenosť. A to je len zlomok toho, čo za cestu metrom môžete zažiť. Neviem či sú u nás ľudia len hanbliví, ale málokedy sa stane, že natrafíte na niekoho, kto vás svojím prejavom takto osloví. Len tak na ulici. 
Mladí Francúzi. To je kapitola sama o sebe. Okrem toho, ženy sú fakt krásne. Štíhle, elegantné, dokonale oblečené. A áno, cigareta ženám nepristane, ale ony ešte aj fajčia s noblesou. 
Starí Francúzi. S baretmi a paličkami. S knihami.

A najviac! Kníhkupectvo Shakespeare and Company. Anglické kníhkupectvo, ktoré založil Goerge Witman v roku 1951! Len kúsok od Notre Dame. Kúsok raja na zemi. Knihy až po strop. Neskutočná atmosféra. 
Bola som tam každý deň. A dokonca aj na čajovom večierku! 

Kníhkupectvo bolo kedysi dušou bohémskeho Paríža. Častými hosťmi boli napríklad spisovatelia Beat Generation, Allen Ginsberg, Georgy Corso či William S. Burroughs a ďalší ako Henry Miller, Richard Wright, Langston Hughes, Lawrence Durrell. 


No a samozrejme to, prečo je Paríž Parížom - všetky tie kaviarne a kaviarničky. Ahh ♥



A aby som nezabudla, nesklamalo ma ani Centre Pompidou (na rozdiel od preplneného Louvru), kde bola zrovna výstava Beat Generation. A áno, aj s originálnym zvitkom On The Road! 










Suma sumárum. Ak chcete vidieť naozajstný Paríž, vyhnite sa najväčším atrakciám. Nelezte na Eiffelovu vežu, v rade zabijete pol dňa (možno vás k tomu ešte aj okradnú/oklamú:D) a výhľad na mesto si môžete užiť aj z iných miest. Napríklad len tak, z ulice, alebo z okna vášho apartmánu. 
Chodte objaviť pravý Paríž, do uličiek a do parkov. 


P.S. Určite som z tých úžasných veci, ktoré sa dajú v Paríži vidieť, nevidela všetky. Ak máte nejaké tipy, budem rada, ak mi niečo odporučíte v komentároch :) 

 




4 komentárov:

  1. Fakt? To som teda nečakala. Ja som žila vo Francúzsku rok a úplne to tam milujem. Paríž je moja srdcovka. Bola som tam miliónkrát a miliókrát tam ešte pôjdem. Ako máš úplnú pravdu, čo sa týka vecí, ktoré Ti vadia. Ja som napríklad dlho tvrdila to, že Paríž nie je absolútne romantické mesto, lebo na všetkých romantických miestach je toľko turistov, že to všetko čaro stráca. Že musíš čakať na fotku, prísť k Eiffelovke o 6 ráno aby si bola na fotke sama a podobne. Ale teraz si zase myslím, že to je šialene romantické mesto a milujem ho :))

    Nika z Break the Rules

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne sa velmi pacili niektore uclici, poulicny umelci, ludia, ktori spievali v metre - to ma uplne uchvatilo 😊 Ale tie hlavne turisticke miesta,ktore su tak preslavene ma nejak nenadchli. To, ze su vsade davy turistov je dneska uz takmer sucastou kazdeho vyletoveho balicku 😕 Ale mysim s tebou suhlasit, Francuzsko, ako take, je nadherne :)

      Odstrániť
  2. Jsem asi nejdivnější člověk na světě, ale mě ta Paříž prostě neláká. Samozřejmě se ráda podívám všude možně, ale... raději jinam :)

    Zápisky z cest a života v Anglii ⇨ Secrets of M

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Fotky nádherné! Ta atmosféra<3 a doufám, že si děda jen rovnal gatě:DD.

    Pokud máš chuť, u mně na blogu právě běží soutěž s Dermacolem, tak se neváhej zúčastnit.

    Měj se krásně!
    papa ByGabra

    http://www.bygabra.cz/2018/06/opojne-vune-dalek-soutez-dermacol.html

    OdpovedaťOdstrániť

 

Popular Posts

Get In Touch

instagram

prečo začať s la petite planethe?

La Petite Planethe

La Petite Planethe

Helou

O knihách, ktoré som prečítala, o miestach, ktoré som videla, alebo aj o jednoduchých maličkostiach, vďaka ktorým je život veselší. kontakt: dana.koniarova@gmail.com