Leto, nechceš sa vrátiť? Tento krát Begur, Costa Brava a párty a la Catalunya!

Myslím, že teplé letné dni sú už nadobro minulosťou.
Môj pôvodný plán na tento víkend bol len tak sa váľať na pláži, čítať knihu a pred zimou ešte chytiť nejaký ten bronz. Rýchlo som si to musela premyslieť. V sobotu ráno ma nezobudili teplé slnečné lúče, ale zimnica a búrka! Poobede sa síce vyčasilo, ako tak, ale španielske vetry nespia. Slávna La tramontana usilovne dula celý deň.
Zmohla som ísť aspoň na bike, a v tom vetre som tak ochorela, že dnešnú nedeľu trávim pod perinou, aj keď vonku svieti slniečko. Ešteže to cez tie zatiahnuté závesy nevidím.
Ale aspoň mám konečne čas prehrabať sa všetkými fotkami z leta.

Tieto sú z mestečka na Costa Brave - Beguru.

Urobili sme si len jednodňový výlet na pláž a potom sme vyliezli na akýsi vežo-minihrad na kopci, kde nás skoro odfúklo. Miestami som sa bála urobiť krok, lebo to automaticky znamenalo posun možno aj o meter do vopred neznámeho smeru. Bláznivé španielske vetry. Šaty nám viali úplne na opačnú stranu ako by mali, vlasy dupkom. No sranda to bola.

A potom sme sa dostali konečne do mestečka, ktoré bolo úplne rozkošné. Mini uličky, stánky s jedlom všade, super zmrzka a dobré víno, samozrejme. Bez vína to nejde :D

Ministory

Škoda, že sme nemohli zostať dlhšie, ale večer nás čakala nejaká "very tipical" (ako všetko tu) dedinská párty. Keďže tá dedina bola uprostred ničoho, plán bol prespať v aute a ráno pokračovať v ceste. Tento plán nám prekazil veľmi podozrievavý starší pán.

Čo sa stalo? Len sme prišli do dediny, odparkovali sme na kraji cesty a čakali na kamošku, ktorá sa mala pridať. Medzitým sme vybrali jedlo, klasika chlieb a španielska šukna jamon iberico. V tom z domu pred nami vyliezol už spomínaný pán, a strašne na nás čumel. Boli s ním ešte dve ženy, ktoré medzitým nasadli do auta. Našťastie nei do toho nášho, ale do svojho :D Po 10 minútach čumenia to vyzeralo, že na nič zaujímave neprišiel a sadol do auta aj on. A potom zas vyliezol, s poznámkovým blokom, postavil sa rovno pred nás a začal si zapisovať poznávaciu značku nášho auta! Akože prečo? Auto je španielske, nerobili sme hluk, len sme čakali pred domom na kamarátku. Čiže okrem toho, že sme v ňom sedeli, sme nijak inak neboli nápadné :D
Chvíľu sme zostali ako paralyzované, od prekvapenia, čo za zjav je to pred nami. Potom mi cvaklo, otvorila som dvere a mojou plynulou (:D:D!!) španielčinou som mu vysvetlila, čo tam robíme. On že v pohode v pohode, že si len musí dávať pozor na autá, ktoré nepozná. Dve dievčatá v miniaute, ktoré jedia chlieb so šunkou a kakao (aj to sme mali, fakt!) sú hrozbou v dnešných časoch, očividne.

Radšej sme sa odtiaľ pobrali na párty, ktorá ale začínala o pol noci. Hrala katalánska skupina, ktorá bola prekvapivo fakt super. A že sme boli jediné, ktoré nepoznali slová. Noačo. AJ tak nás to neodradilo skákať v prvom rade.
No a potom sme to zabalili. Išli sme domov lebo na pódium nastúpil nejaký dedo, čo tam len tak táral, a DJ mal začať až o 6 ráno!!! To je VERY TYPICAL! :D

Tak zo spania v aute nebolo nič.